Cvičte si mozog a zlepšite pamäť

Mozog je najtajomnejší, najkomplexnejší a súčasne aj mimoriadne výkonný a jedinečný orgán ľudského tela. Ľudský mozog je špecifický svojou schopnosťou vyšších kognitívnych funkcií ako sú myslenie, posudzovanie, manipulovanie atď. Učenie a pamäť sú signifikantné a nevyhnutné mozgové funkcie. Získavanie nových zručností a ich zapamätávanie si pre budúce využitie je reprezentované vznikajúcimi neuronálnymi dráhami mozgu.

Každý z nás už niekedy vo svojom živote vďaka spomienkam zažil mimoriadny moment – niekedy aj ten najjemnejší závan vône alebo špecifický zvuk či obrázok nás môže preniesť späť v čase až k dávno zabudnutým momentom z našej minulosti. Ten znovuobjavený moment dokážeme nanovo intenzívne prežívať a potom sa nenápadne vytratí tak, ako nenápadne prišiel.

Žiadny z vnemov sa tak nevpíše do pamäte, ako vôňa. Jej závan, hoci celkom jemný, nečakaný a chvíľkový, privedie naspäť spomienky na leto pri jazere v horách, pláž v svetle mesiaca, pečené mäso a sladké zemiaky počas augustovej rodinnej večere. Vône nežne vybuchujú v našej pamäti ako podráždené nášľapné míny ukryté pod trávnatým porastom rokov. Spustite výbuch vôní a pocíťte, ako spomienky naraz explodujú a vy vidíte komplexné obrazy spomienok vychádzajúce na povrch.“

Diane Ackerman: A Natural History of the Senses (Prírodná história zmyslov)

Porozumenie procesom fungovania pamäte a jej zlepšeniu môže byť veľmi prínosné úsilie. Pamäť dokážeme ovládať, organizovať a významne vylepšovať pravidelným tréningom mozgu. Tento proces je podobný ako pri fyzickom cvičení s cieľom posilňovať svalstvo. Tak ako posilňovanie zlepšuje telesnú silu, tréning mozgu zlepšuje pamäť a všetky jej funkcie. Existujú dve hlavné kategórie cvičení mozgu na optimalizáciu funkcií mozgu – mnemotechnické pomôcky a techniky neurobiku. Rovnako existuje celá škála cvičení na zlepšovanie pamäte. Tieto cvičenia a úlohy vytvárajú nové neuronálne spojenia v mozgu alebo nanovo prepájajú dve samostatné  neuronálne dráhy tvoriac novú pamäťovú jednotku. Pravidelné opakovanie týchto cvičení vedie k posilneniu týchto vznikajúcich neuronálnych dráh a tým k zlepšenej pamäti.

Vzťah plasticity mozgu a pamäte

Pamäť súvisí s procesmi, ktoré zodpovedajú za zaznamenávanie a neskôr za sprístupnenie udalostí, ľudí a informácií. Je to schopnosť jednotlivca zakódovať, ukladať a uchovávať informácie. Kódovanie informácií zahŕňa ich získavanie a reprezentovanie v určitej forme. Ukladanie informácií vyžaduje procesy ako opakované nacvičovanie informácií. Vybavovanie už uložených informácií spočíva v ich vyhľadaní alebo opakovane extrakcii z uloženého informačného „materiálu“. V samotnom mozgu je pamäť výsledkom kombinácie neuronálnych impulzov známych ako neuronálne dráhy – tie sú zodpovedné za ukladanie spomienok.

Napriek všetkým mýtom je pravda, že pamäť môžeme trénovať a zlepšovať. Je to vďaka tomu, že vlastnosťou ľudského mozgu je tzv. plasticita – schopnosť mozgu reorganizovať nervové dráhy s cieľom naučiť sa a osvojiť si nové informácie a uchovať ich. Jedným z výborných príkladov plasticity mozgu je schopnosť jednotlivca sa čiastočne alebo aj úplne zregenerovať po strate reči alebo pamäte po úraze mozgu či mozgovej porážke. Výskumy preukázali, že mozog nestráca svoju plasticitu, dokonca ani vo vysokom veku. Vďaka rôznym cvičeniam a tréningovým technikám, ktoré udržujú mozog aktívny a podporujú tvorbu a prepojenie neuronálnych dráh, môže pamäť ostať neporušená až do vysokého veku.

Cvičenia na zlepšenie pamäte a posilnenie procesu zaznamenávania spomienok

Spôsoby, akými sa dá zlepšiť fungovanie pamäte, sú vo všeobecnosti zamerané najmä na proces vybavovania si zapamätaných obsahov. Ak sa však zameriame aj na proces zaznamenávania a ukladania spomienok, uľahčíme aj následný proces vybavovania si spomienok. Nasledovné cvičenia sú zamerané na zlepšenie procesu zaznamenávania a „kódovania“ údajov do pamäte.

Udržiavanie pozornosti: Každý údaj zaznamenaný v našej pamäti začína upriamením pozornosti na vonkajší stimul alebo informáciu. Cielené zameriavanie pozornosti zaisťuje efektívnejšie zaznamenanie informácie do pamäte. Existujú viaceré spôsoby, akými si dokážeme zlepšiť schopnosť udržať pozornosť a sústredenie. Niektoré z nich sú:

  • sústredenie sa na vizuálne podnety
    • sledujte pozorne kresbu / maľbu / prírodu / steny / okolité objekty s rozličnými farbami, tvarmi a veľkosťou počas vopred určeného časového obdobia (použite stopky alebo časovač). Zaznamenajte si detaily pozorovaného objektu do notesa. Znovu si prezrite sledovaný objekt a zhodnoťte svoje poznámky a schopnosť sústrediť sa na detaily.
    • pozorujte sekvencie podobných obrázkov – podobnej farby, tvaru alebo veľkosti
    • „nájdite rozdiely“ – precvičte si hľadanie vizuálnych rozdielov medzi dvoma zdanlivo rovnakými obrázkami
    • triedenie objektov – podľa farby, tvaru, veľkosti a textúry
  • sústredenie sa na sluchové podnety
    • počúvajte inštrukcie a snažte sa ich nasledovať – napr. počúvajte a kreslite podľa inštrukcií
    • počúvate hlasy za dverami a snažte sa identifikovať, komu patria
    • zoskupenia zvukov – zvieracie, hudobné nástroje, motorové vozidlá
    • vyraďte zvuk, ktorý nepatrí k ostatným – nájdite zvuk, ktoré nepatrí k ostatným v skupine – napr. psí štekot, kvičanie prasaťa, múkanie kravy, hra hudobného nástroja
  • sústredenie sa na čuchové a chuťové podnety:
    • odlíšte jednotlivé chute počas konzumácie jedla
    • identifikujte a zaznamenajte si ingrediencie použité v jedle, avšak na degustáciu si vyčleňte obmedzený čas
    • identifikujte ingrediencie použité v jedle len podľa čuchu. Vychutnávajte si vôňu jedla pár minút pred tým, ako začnete jesť.
Posilňujte koncentráciu s cieľom zlepšiť si pamäť

 Zlepšovanie koncentrácie: Koncentrácia je ďalším krokom k zlepšeniu pamäte, posilňuje proces kódovania a ukladania informácií.

  • cvičenie Tratak: nakreslite kruh s priemerom 3cm a vyfarbite ho modrou alebo zelenou farbou. Umiestnite tento kruh na úroveň vašich očí (na stenu do výšky cca vašich oči). Sústreďte sa na tento kruh na 1-2 minúty denne, postupne tento čas predlžujte.
  • triedenie strukovín: zmiešajte viaceré druhy strukovín / cereálií s rozličnou veľkosťou, tvarom alebo farbou. Začnite triedením strukovín od najmenších (napríklad ryža) a zaznamenajte si čas. Pokračujte vytriedením ďalšieho druhu strukovín s väčším rozmerom (napr. šošovica, potom cícer atď.). Taktiež si zaznamenajte čas. Vašou výzvou je snažiť sa dosiahnuť čo najlepší čas (lepší ako pri triedení menšieho druhu strukoviny).
  • vyfarbovanie kruhov: nakreslite viacero kruhov s odlišným priemerom, pričom umiestnite jeden kruh do ďalšieho atď. Cieľom tohto cvičenia je vyfarbovať jednotlivé kruhy odlišnými farbami (pastelkami, voskovkami atď.) tak, aby farba nepresahovala okraje kruhu. Podobné cvičenie môžete robiť aj s inými tvarmi, napr. štvorcami alebo obdĺžnikmi
  • cvičenie so sviečkami: usaďte sa na pokojné miesto. Sadnite si do pohodlnej polohy, dbajte na to, aby ste mali oblečené voľné komfortné oblečenie. Umiestnite sviečku na úroveň vašich očí a zažnite ju. Sústreďte sa na plameň sviečky na dobu aspoň 5-10 minút bez rozptýlenia.
  • počítanie naspäť: toto cvičenie zlepší vašu koncentráciu, bdelosť a pomôže vám relaxovať. V mysli počítajte naspäť –začnite číslom 100. Sústreďte sa iba na čísla a na nič iné.

Rozptýlenie: ľudská myseľ má tendenciu sa plne koncentrovať na zadanú úlohu v prípade, keď je v okolí element rozptýlenia. Môžete si v pozadí pustiť tichú hudbu – napríklad ako pomoc pri štúdiu. (Majte sa však na pozore – u niektorých ľudí táto technika nefunguje a aj minimálne rozptýlenie ich vyrušuje).

Skúmajte zručnosti, ktoré zlepšujú pamäť

“Rozkúskovanie” spomienok, nácvik a spracovávanie sú cvičenia, ktoré zlepšujú retenciu informácií a našu schopnosť si ich v potrebnom čase vybaviť. Sú výhodné najmä v situáciách, keď je potrebné si zapamätať veľké množstvo vedomostí (napríklad učiva pred skúškou – veľké odstavce textu je dobré rozdeliť do viacerých kratších bodov).

  • rozkúskovanie spomienok: táto technika rozdeľuje spomienky na menšie “kúsky” a uľahčuje ich ukladanie do krátkodobej pamäte. “Rozkúskovanie” je založené na princípe, ktorý hovorí, že krátkodobá pamäť je schopná obsiahnuť len malé “kúsky” informácií.
    • veľká niť informácií je rozdelená na viacero častí, ktoré sú tak ľahšie zapamätateľné
    • znovu usporiadanie zmysluplných informácií do súvislostí uľahčuje prístup k zapamätanému obsahu
  • nácvik: technika, pri ktorej je potrebné v duchu opakovať informáciu a tak uľahčiť jej uloženie do krátkodobej pamäte. Pre ľudí je prirodzené transformovať informácie do zvukov alebo akustických kódov – aj vo forme vnútorného rozhovoru samého so sebou, takisto aj ako nácvik nahlas, ktorý je mimoriadne účinný pri posilňovaní krátkodobej pamäte, rovnako ako aj pri presúvaní informácií do dlhodobej pamäte.
  • spracovávanie: proces vytvárania súvislostí medzi novými a už existujúcimi zapamätanými informáciami. Napr. po prečítaní odstavca v učebnici je potrebné si dať nové informácie do súvisu s už naučenou látkou alebo s inými získanými vedomosťami a skúsenosťami.
Používajte mnemotechnické pomôcky a techniky neurobiku na zlepšenie pamäte

Mnemotechnické pomôcky a techniky neurobiku sú dve najhlavnejšie cvičenia na posilnenie pamäte.

Niektoré druhy mnemotechnických pomôcok, ktoré si môžete osvojiť:

  • vizualizácia: pri ukladaní získanej informácie si ju skúste v mysli predstaviť vo forme nejakého obrazca, tvaru alebo symbolu – tak ju v budúcnosti jednoduchšie „vyhľadáte“. Napr. zložitá sloha básne môže byť pretransformovaná do formy symbolu (súvisiaceho s významom danej slohy) a tak môže byť prepojená s predchádzajúcou a nasledujúcou slohou.
  • asociácia informácie s obrazom: pri tejto technike je potrebné vytvoriť spojenie medzi dvoma objektmi, ktoré vzájomne na určitej úrovni súvisia. Napr. „Buenos Tardes“ znamená „Dobré ráno“ po španielsky. Slová „Buenos Tardes“ môžu byť mentálne prepojené s obrazom vychádzajúceho slnka, takže keď nabudúce uvidíte obrázok východu slnka, rozpamätáte sa na frázu „Buenos Tardes“.

Neurobik: techniky neurobiku predstavujú aktivity alebo mentálne úlohy cielené na stimuláciu činnosti mozgu a tak zmierniť stratu pamäte. Tieto techniky vytvárajú nové neuronálne spojenia a posilňujú tie staré.

  • pri ranných rituáloch si čistite zuby nedominantnou rukou, taktiež skúste robiť aj iné aktivity touto rukou . napr. sa pokúste zapnúť si náramkové hodinky
  • pri ceste do práce alebo do obchodu sa vyberte novou trasou. Zistíte, ako veľmi si počas cesty neuvedomujete svoje okolie.
  • skúste trafiť kľúč do zámky len s využitím hmatu (poslepiačky), rovnako môžete toto cvičenie opakovať aj pri iných aktivitách
  • pri večeri s rodinou si vymeňte vaše obľúbené miesta. Uvedomíte si tak strnulé opakovanie aktivít vo vašej každodennej rutine.
Zlepšite si sluchovú a vizuálnu pamäť

Nižšie uvedené cvičenia napomáhajú tréningu sluchovej a vizuálnej pamäte. Vnímanie sluchových a zrakových vnemov sú dve kľúčové zložky každodenného života a teda ich tréning zlepší pamäť ako takú. Príkladom sluchovej pamäte je záplava starých spomienok, ktoré vychádzajú na povrch, keď začujeme kúsok obľúbenej piesne. Cvičenia, ktoré uvádzame nižšie, uľahčujú precízne ukladanie informácií.

  • recitovanie: recitujte básničky, rýmovačky, piesne a džingle
  • spomínajte na jednoduché udalosti a scénky z vášho života, podeľte sa o ne so skupinou
  • spomínajte na slovné správy: vypočujte si niekoľko slovných správ a následne sa snažte si ich spätne vybaviť
  • inštrukcie: vypočujte si zadané inštrukcie a následne sa snažte si ich spätne vybaviť a tieto inštrukcie splniť
  • kreslenie: vypočujte si jednoduchý príbeh a následne sa ho snažte si spätne vybaviť a nakreslite jeho priebeh spamäti
  • nakreslite sled udalostí: nakreslite diagram najdôležitejších udalostí v príbehu
  • dokončite obrázok: prezrite si jednoduchý obrázok, následne obrázok nahraďte tou istou kresbou, ibaže nedokončenou a spamäti dokreslite zvyšok obrázku
  • čo na obrázku chýba?: prezrite si dva podobné obrázky, pričom na jednom z nich niektorý element chýba – skúste si spomenúť na tieto obrázky a daný element identifikovať.
  • Kimove cvičenie: položte niekoľko predmetov každodennej potreby na stôl, prezerajte si ich asi minút a potom ich zakryte. Uvidíte, na koľko z nich si budete schopní spomenúť. Variantom tohto cvičenia je odobratie jedného predmetu – úlohou je potom tento chýbajúci predmet identifikovať.

Existujú viaceré cvičenia, ktoré možno jednoducho zapojiť do každodennej rutiny s cieľom si zlepšiť pamäť. Z toho vyplýva, že zlepšenie pamäte nie je zázrak, ale je to práca mozgu – udržujte si mozog aktívny a s tým príde aj posilnená pamäť.

Chôdzou k lepšej pamäti a zdraviu

Viete, že chôdza prispieva k zdraviu srdca a mozgu?

Boli ste v poslednej dobe na prechádzke? Vyvenčili ste svojho domáceho miláčika? Potom ste ulahodili svojmu srdcu a mozgu! Pohybová aktivita miernej intenzity je potvrdenou metódou prevencie mnohých chronických ochorení a udržiava vás v dobrej kondícii.

Chôdza je skvelým spôsobom, ako posilniť vaše psychické a fyzické zdravie. Sú dokázané jej mimoriadne efektívne benefity v oblasti zlepšovania duševných schopností. Štúdie potvrdili, že rezká chôdza v trvaní 120 až 150 minút týždenne pomáha v populácii seniorov znižovať riziku vzniku život ohrozujúcich ochorení, ako napr. Alzheimerova choroba a demencia.

A platí to aj naopak, predzvesťou zvýšenej hrozby demencie je pomalá chôdza v mladom a strednom veku. Varovný príznak napríklad je, ak máte približne 4 pády ročne! V tomto prípade trpíte poruchami pohybu, kedy nedokážete pádu jednoducho zabrániť, napr. zachytiť sa niečoho, a to už je nebezpečný príznak porúch koordinácie pohybu!

Chôdza dokáže zázraky – zdraviu prospešné účinky chôdze sú:
  • kardiovaskulárne zdravie: Ak neviete alebo nechcete bežať, radšej kráčajte. Chôdza významne znižuje riziko vzniku vysokého krvného tlaku, zvýšených hodnôt cholesterolu a cukrovky. Chôdza strednej intenzity je rovnako účinná ako beh v prevencii ischemickej choroby srdca postihujúcej koronárne tepny a v prevencii infarktu myokardu. V srdci sa prepumpuje väčšie množstvo krvi, upravuje sa krvný obeh a stáva sa zdravším. Ľudia, ktorí sa chôdzi venujú 30 minút denne, sú vo všeobecnejšie zdravší a menej ohrození vznikom srdcovocievnych ochorení v porovnaní s ľuďmi, ktorí vedú sedavý spôsob života.
  • funkcie mozgu: Ako posilniť mozgové funkcie je pálčivá otázka týkajúca sa najmä staršej populácie, ktorá s pribúdajúcim vekom častejšie trpí mentálnymi poruchami a zabúdaním. Práve chôdza je pre nich možnosťou, ako zlepšiť psychické a kognitívne funkcie. Štúdia na ľuďoch s postihnutím mentálnych funkcií stredného rozsahu preukázala, že tí, ktorí sa venovali ľahkému cvičeniu (ako napr. chôdzi) a precvičovali si mozog špecifickými úlohami, dosiahli zlepšenie svojich kognitívnych schopností a súčasne mali nižšie riziko vzniku Alzheimerovej choroby. Rovnako ako aj pacienti s diagnostikovanou demenciou, ktorí sa venovali chôdzi cca 150 minút týždenne, boli takto schopní zlepšiť svoj klinický stav. Chôdza pomáha bojovať s prejavmi depresie, celkovo zlepšuje kvalitu života a psychické zdravie.
  • osteoporóza: V súčasnosti väčšina žien trpí nízkym obsahom vápnika v kostiach a tým vnikajúcou osteoporózou (ľudovo rednutie kostí). Chôdza robí kosti silnejšími a zdravšími a tým eliminuje symptómy osteoporózy. Uľavuje bolesť tým, že podporuje pohyblivosť kostných a svalových štruktúr. Ženy, ktoré sa pravidelne venujú chôdzi majú nižšie riziko vzniku osteoporózy vo vyššom veku a sú väčšmi fyzicky aktívne aj v séniu.
  • udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti: Pravidelná rezká chôdza v trvaní 20 až 30 minút je ideálnym cvičením pri redukcii hmotnosti a udržiavaní fyzickej kondície. Ak sa z rôznych dôvodov nemôžete venovať inému cvičeniu alebo nechcete držať diéty, práve pravidelná chôdza (najlepšie každý deň) môže vyriešiť váš problém s nadmernou hmotnosťou.
  • prevencia vzniku rakoviny: Chôdza znižuje riziko vzniku rakoviny prsníka a hrubého čreva. Pravidelná chôdza pomáha pravidelnému vyprázdňovaniu a správnym funkciám tráviaceho traktu a tak účinkuje v prevencii rakoviny hrubého čreva. Vďaka zvýšeným hladinám antioxidantov a posilnenej imunity pri pravidelnej pohybovej aktivite má organizmus väčší potenciál pri boji s karcinogénnymi látkami v tele.
Chôdzou sa priblížte k vášmu zdravšiemu JA!
  • venujte sa chôdzi vždy, keď máte čas
  • ak nemôžete vyjsť na prechádzku, skúste napríklad poumývať dlážky, zatancovať si alebo vyjsť na poschodie schodmi namiesto výťahu
  • vyberte sa na víkendovú túru alebo si naplánujte piknik
  • dámy, vyberte sa do nákupného centra poobzerať výklady! Dobre vás to naladí a pri chôdzi si posilníte svoje zdravie
  • počas dovolenky si vychutnajte prechádzky po pláži
  • aj tréning chôdze na bežiacom páse je prospešný
  • zorganizujte skupinové tréningy chôdze a stretávajte sa každý deň

Chôdza je jedným z najnenáročnejších druhov pohybovej aktivity. Pravidelná chôdza má potenciál zmierňovať symptómy viacerých ochorení a chrániť organizmus pred vznikom niektorých chronických ochorení. Intenzitu tréningov zvyšujte postupne – začnite 10 minútami denne a postupne pridávajte až na 30 minút 2 až 3-krát denne. Skúste chodiť koľko sa len dá, samozrejme, bez pocitu slabosti alebo únavy.

Povýšte chôdzu na pravidelné cvičenie a posilnite zdravie vášho srdca a mozgu.

Čítajte aj: Cvičte si mozog a zlepšite pamäť!

Potraviny na zlepšenie pamäte

“Bez pamäte by nebola žiadna kultúra, žiadna civilizácia, žiadna spoločnosť, žiadna budúcnosť.“ – Elie Wiesel

Čo je to vlastne „slabá pamäť“?

Existuje viacero možných príčin zhoršenej pamäte. Mnoho ľudí trpí určitými výpadkami pamäte  – niektoré sú menej, iné však viac závažné. Nedostatočné sústredenie sa môže byť taktiež príčinou zabúdania. Ľudia, ktorých porucha pamäte je závažná a sprevádzaná zmenami osobnosti a správania pravdepodobne trpia demenciou, čo je druh ochorenia mozgu, ktoré vo významnej mierne ovplyvňuje schopnosť postihnutého vykonávať každodenné bežné aktivity.

Najbežnejšie príčiny zhoršenej pamäte:
  • strach alebo „útek pred životom“
  • starnutie a znížené prekrvenie mozgu
  • nedostatok spánku
  • nedostatočné sústredenie sa
  • poúrazové stavy a stavy po autonehodách
  • depresia
  • úzkosť
  • alkoholizmus
  • užívanie drog
  • nádory mozgu
  • niektoré lieky
  • záchvaty (napr. epileptické)

Mozog, tak ako každý orgán v našom tele, potrebuje na svoje fungovanie potravu – a nie len hocijakú. Mozog kontroluje správnu funkciu nášho tela, riadi naše skutky a myšlienky. Potraviny, ktoré konzumujeme, vplývajú na jeho funkciu – pozitívne, ale aj negatívne. Veľa živín z našej stravy podporuje správnu funkciu mozgu.

Hlavným zdrojom energie mozgu je glukóza. Aj keď sladkosti môžu našu úroveň energie „nakopnúť“, potraviny s pomaly uvoľňujúcimi sa sacharidmi sú omnoho zdravším „palivom“ pre náš mozog.

Aminokyseliny náš organizmus získava z potravín bohatých na bielkoviny. Sú potrebné na tvorbu neurónov a neurotransmiterov. Neurotransmitery sú molekuly, ktoré prenášajú informácie z jedného neurónu k druhému. V zdravom mozgu sú nevyhnutné na udržanie jeho excelentnej funkcie. Zaraďujeme medzi ne dopamín, ktorý zodpovedá za imunitu a „údržbu“ nervového systému, serotonín dôležitý pre udržanie nálady, spánkového cyklu a schopností učenia, noradrenalín pre dostatok sústredenia a pozornosti a acetylcholín na správnu funkciu pamäte a spomienok.

Mozog taktiež potrebuje dostatok zdravých tukov, vrátane omega-3 mastných kyselín.

Antioxidanty chránia mozog pre účinkom voľných radikálov vznikajúcich pri metabolizme kyslíka, ktoré voľne cirkulujú v krvnom obehu. Voľné radikály spôsobujú zhoršenie pamäte vo vyššom veku, zatiaľ čo antioxidanty chránia pred poškodzovaním organizmu a oxidačným stresom.

Mozgové tkanivo obsahuje vysoký podiel vody. Na udržania správnej hydratácie mozgu je potrebné vypiť 7-8 pohárov vody denne.

Vitamíny B6, B12 a vitamín C, rovnako ako železo a vápnik sú nevyhnutné stavebné zložky mozgu. Pravidelné užívanie multivitamínových doplnkov stravy zabezpečí ich potrebnú hladinu v organizme.

Potraviny, ktoré pomáhajú udržať mozog zdravý:

Čučoriedky: Bobuľovité ovocie je mimoriadne prospešné pre zdravie mozgu, má nízky glykemický index a vysoký obsah vlákniny. Čučoriedky pomáhajú procesu učenia a pamäte,  navyše znižuje riziko vzniku Alzheimerovej choroby. Toto šťavnaté ovocie je bohaté na antioxidanty, vďaka čomu napomáha zlepšovať najmä krátkodobú pamäť.

Vlašské orechy: Obsahujú vysoké množstvo antioxidantov, ktoré chránia mozgové bunky pred poškodením voľnými radikálmi v krvi. Zlepšujú psychické funkcie a očisťujú tok myšlienok. Obsahujú najvyššie množstvo omega-3 mastných kyselín zo všetkých druhov orechov. Podporujú správnu funkciu mozgu zlepšením komunikácie medzi nervovými bunkami. Zlepšujú pamäť a myslenie. Znižujú riziko depresie tak, že regulujú hladinu serotonínu – chemickej látky, ktorá súvisí s našimi emóciami.

Pistácie: Jednou z príčin horšej pamäte môže byt nedostatok vitamínu B1 (inak nazývaného aj tiamín). Práve pistácie sú bohaté na tento vitamín. V ½ šálky pistácií sa nachádza 0,54mg vitamínu B1. Doporučená denná dávka vitamínu B1 u mužov je 1,5mg a u žien 1,1mg.

Strukoviny: Sú bohatým zdrojom vlákniny, vitamínov, minerálov, bielkovín a sacharidov. Mozog využíva až 20% skonzumovaných sacharidov. Strukoviny sú výborným zdrojom glukózy, ktorú pomaly uvoľňujú do krvného obehu.

Sója: Je bohatá lecitín, má tak vplyv nielen na znižovanie cholesterolu, ale udržuje v dobrom stave mozgové funkcie, hlavne pamäť a má aj upokojujúce účinky. Lecitín zlepšuje pamäť, čo môžu výborne využívať hlavne študenti pri učení.

Avokádo: Mononasýtené mastné kyseliny v avokáde pomáhajú správnej cirkulácii krvi a tým aj lepšej funkcii mozgu. Sú bohaté na antioxidanty a regulujú krvný tlak.

Ovsená kaša: Najlepším spôsobom, ako začať deň, je raňajkovať ovsenú kašu. Obsahuje množstvo vlákniny, je prospešná pre srdce, aj pre mozog. Energiu, ktorá sa uvoľňuje z ovsenej kaše, dokáže organizmus využívať ešte dlhý čas po jej skonzumovaní.

Pšeničné klíčky: Vďaka vysokému obsahu vitamínu E sú prospešné najmä pri zhoršení pamäte sprevádzajúcom vysoký vek.

Granátové jablko: Rovnako ako čučoriedky aj granátové jablko obsahuje veľké množstvo antioxidantov.  Aby ste využili všetku vlákninu v ich obsiahnutú, odporúčame konzumovať samotné ovocie, nielen šťavu. Granátové jablko je skvelý pomocník v boji proti stresu.

Čokoláda: Čokoláda obsahuje kofeín, antioxidanty, ako aj serotonín, známy ako hormón šťastia. Môže „nakopnúť“ váš mozog, vďaka čomu cítite okamžité povzbudenie a nával šťastia. Majte však na mysli, že sa jedná o pravú horkú čokoládu, nie o mliečnu.

Semienka: Sezamové, ľanové a slnečnicové semiačka sú bohaté na bielkoviny, zdraviu prospešné tuky, vitamín E a minerály – horčík a zinok.

Cesnak: Čerstvý cesnak je významný antioxidant, vďaka čomu má schopnosť ničiť baktérie. Taktiež znižuje vysokú hladinu cholesterolu v krvi.

Paradajky: Vďaka lykopénu majú paradajky antioxidačný potenciál a predchádzajú poškodeniu buniek. Hrajú významnú rolu v prevencii Alzheimerovej choroby.

Mrkva: Luteolín, látka obsiahnutá v mrkve, má protizápalový účinok. Táto zelenina s vysokým obsahom karoténu taktiež posilňuje pamäť.  Odšťavte mrkvu a marhule a vychutnajte si tento lahodný džús.

Čaj a káva: Kofeín v káve vás „nabudí“, udržuje bdelosť a pozornosť. Testy na myšiach preukázali, že kofeín má schopnosť spomaľovať progresiu Alzheimerovej choroby. Čaj je rovnako prospešný pre správnu funkciu pamäte. Zelený čaj podporuje mozgovú činnosť, zlepšuje spaľovanie tukov a reguluje cholesterol. Odporúčajú sa vypiť 3-4 šálky denne.

Špenát: Väčšina listovej zeleniny, obzvlášť špenát, je doslova zásobárňou vitamínov C a E. Podporujú regeneračné a rastové procesy v mozgu.

Vajíčka: Lecitín, lipidová zložka obsiahnutá vo vajíčkach, vyživuje nervové bunky. Je obsiahnutý taktiež v sójových bôboch a v slnečnicovom oleji, alebo dostupný v lekárňach ako výživový doplnok. Konzumácia 50-70mg lecitínu denne zlepšuje pamäť. Bielkoviny a tuky vo vajíčkach dodávajú ešte dlhý čas po skonzumovaní energiu pre mozog. Selén obsiahnutý vo vajciach zlepšuje náladu. Vajíčka, konzumované s mierou, sú jednoznačne prospešné a nepredstavujú žiadne zdravotné riziko.

Rozmarín: Táto bylinka je mimoriadne účinná v boji proti zabúdaniu. Je ideálna najmä v prípade zhoršenej pamäte, ktorá sprevádza psychické vyčerpanie. Môžete ju užívať vo forme čaju jeden alebo dvakrát denne.

Okra (ibištek jedlý) je zelenina tradične používaná v ázijskej kuchyni, taktiež významná svojim potenciálom zlepšovať pamäť.

Nepreháňajte to s alkoholom – 2 až 3 poháre červeného vína denne sú v poriadku, avšak pravidelná konzumácia nadmerného množstva alkoholu zhoršuje mozgové funkcie a narúša správnu produkciu dopamínu.

Cukor a kukuričný sirup patria medzi nezdravé potraviny a mali by sa konzumovať len v minimálnom množstve. Nikotín narúša prietok krvi do mozgu a tým aj všetky mozgové funkcie. Jedlo bohaté na sacharidy často zanecháva telo aj myseľ spomalenú a ospalú.

Je taktiež prospešné obmedziť sýtené nápoje, zákusky a pečivo, rovnako ako ostatné nezdravé potraviny a fast food.