Psychické poruchy príjmu potravy: „Ak sa nezmení postoj človeka k sebe samému, vonkajšie zmeny nemajú prakticky žiaden význam.“

 „Tam, kde obvykle človek nachádza slasť a relaxáciu, ako je to obyčajne v prípade jedla, sexuality alebo jednoducho v prijímaní, tam dievčina s mentálnou anorexiou prežíva hlboko ohrozujúci stav a úzkosť, a týmto pocitom sa bráni práve tým, že zosiluje svoje kontrolujúce a asketické správanie.“ (Kocourková, 1997)

Poruchy príjmu potravy sú psychické ochorenia, kam zaraďujeme mentálnu anorexiu, bulímiu a záchvatovité prejedanie sa. Často sa tieto ochorenia striedajú. V podstate ide o jeden bludný kruh, cyklus prejedania sa, zvracania, hladovky a opätovného prejedania sa.

Týmito ochoreniami väčšinou trpia mladé dievčatá v období dospievania. No môžu postihnúť aj ženy a mužov v strednom veku. Najviac náchylní na poruchy príjmu potravy sú perfekcionisti, ktorí na seba kladú príliš vysoké nároky a chcú sa podobať svojmu vysnívanému ideálu krásy.

Zmena sebaponímania ako prevencia

Poruchy príjmu potravy sú charakteristické patologickou zmenou postoja k vlastnému telu, neprimeraným hodnotením jeho proporcií a hmotnosti, a z toho vyplýva aj neprimeraný postoj k príjmu potravy. Psychický obraz vlastného tela je skreslený prianím, aby som vyzeral ako svoj ideál, prípadne obavou, že som taký a onakvý.

Naše sebapoňatie sa vekom môže stať rigidným. Dievčina, ktorá bola v detskom veku bacuľatejšia (a každý na jej bacuľatosť poukazoval), si tento sebaobraz prenesie aj do dospelosti, keď prirodzene zoštíhlie a nikto už na proporcie jej postavy nepoukazuje.

Výsledkom sú časté redukčné diéty a kozmetické operácie. Treba však povedať, že telo sa týmito zásahmi môže zmeniť, ale ak sa nezmení postoj človeka k sebe samému, tieto vonkajšie zmeny nemajú prakticky žiaden význam. Nanajvýš sa z nich stane bludný kruh.

Môže sa zdať, že ľudia, ktorí zodpovedajú konvenčnému estetickému ideálu, majú obvykle vyšší sociálny status a sú lepšie hodnotení a akceptovaní okolím. No je dôležité uviesť, že tu zohráva úlohu najmä ich posilnené sebavedomie. Človek s nadváhou, s plešinou na hlave a s rovnakým nezlomným sebavedomím dosiahne v živote taký istý sociálny status a uznanie okolia ako tzv. ideál krásy. Nie je to ojedinelý prípad.

Média nám už takmer dve desaťročia, ak nie dlhšie, podsúvajú za vzor akési dievča v predpubertálnom veku bez bokov a stehien. Modelky sú akceptované ako predstaviteľky normy, aj keď sú v podstate extrémom a populačnou krajnosťou. Bežná žena sa im nepodobá. Ani by sa podobať nemala.

Príčina sa ukrýva hlboko vo vnútri

Ako uvádza Liga za duševné zdravie, u všetkých foriem poruchy príjmu potravy je typický strach z nadváhy, naliehavá potreba chudnúť a posadnutosť jedlom. Porucha stravovania však veľmi často predstavuje pokus o zvládanie hlbších emočných ťažkostí, ktorí – najmä v pubertálnom veku – človek nevie zvládať inak.

Častým problémom sú aj privysoké nároky kladené na dospievajúce dieťa zo strany rodičov. Málo emočnej podpory a rodina, ktorá sa navonok snaží pôsobiť dojmom dokonalosti. Rizikové sú aj chaotické rodiny, kde sa stravuje každý odlišne a oddelene, a pri stolovaní neplatia žiadne pravidlá.

Ako sme už spomenuli, problémom nie je len rodina, ale spoločnosť ako celok. Problémom sú médiami podsúvané vzory a nedostatočné zdôrazňovanie vnútorných hodnôt ako protiváhy k ideálu krásy.

Mentálnou anorexiou trpia najčastejšie mladé ženy zamerané na výkon a túžiace po dokonalosti, perfekcionalistky, ktoré majú strach zo zlyhania. Naopak,  mentálnou bulímiou trpia viac dievčatá s kolísavou náladou, s pocitom nenaplnenia a bezvýznamnosti, agresivitu pritom otáčajú voči sebe.