„Jesenné počasie robí z kĺbov meteorológov“

„Dnes bude pršať, cítim to v kostiach“. Veta, ktorá odznela v blízkosti takmer každého z nás. Čo je na tom pravdy? Hoci vedci stále nenašli presvedčivé dôkazy o skutočnosti tohto prepojenia, bežnému smrteľníkovi stačia dôkazy poskytnuté vlastným telom.

Pravdou je, že zmeny teploty, vlhkosti a tlaku vnímajú niektorí ľudia veľmi citlivo. Obrazne povedané v ich kĺboch sídli meteorologická stanica. Sú to hlavne pacienti s diagnózou artritídy, osteoporózy alebo napr. syndrómom karpálneho tunela. Existujú však aj ľudia, ktorých pri zmene počasia potrápia aj inokedy zdravé kĺby. Niet sa čomu čudovať, že jesenné počasie je pre túto početnú skupinu ľudí naozajstným strašiakom.

Rýchlokurz anatómie kĺbu

V našom tele je niekoľko typov kĺbov. Meteosenzitivita (citlivosť na zmeny počasia) sa najčastejšie dotýka synoviálnych kĺbov. Sú tvorené kĺbovou hlavicou, ktorá zapadá do kĺbovej jamky. Spájané plochy sú pokryté hyalínnou chrupkou a celý kĺb je obklopený kĺbovým puzdrom. Skladá sa z dvoch vrstiev. Vnútorná synoviálna membrána produkuje tzv. synoviálnu tekutinu. Vonkajšia membrána puzdra je tvorená väzivom, upína sa na priľahlé artikulujúce kosti a celý kĺb spevňuje. Vo vnútri kĺbu sa nachádza rôzne veľká kĺbová dutina vyplnená spomínanou synoviálnou tekutinou. Je to tzv. kĺbový maz, ktorý znižuje trenie medzi stretávajúcimi sa plochami a zároveň vyživuje kĺb. Hovoríme napr. o kolennom alebo ramennom kĺbe.

Diskomfort v podobe bolesti môže mať príčinu v ktorejkoľvek štruktúre kĺbu:

A teraz hlavný vinník. Pociťovanie bolesti sprostredkúvajú receptory, ktoré môžu byť podráždené rôznymi stimulmi. Sú to napríklad zmeny teploty, tlaku, ťahu alebo chemické látky produkované pri zápale.

Existuje niekoľko teórií, ktoré sa pokúšajú objasniť vplyv počasia na kĺby.

Jedna z popredných teórií dáva do popredia vplyv tlaku vzduchu, ktorý nás obklopuje – atmosférického tlaku. Objasnime si to na príklade s balónom. Určite každý raz v živote videl balón stúpajúci k nebu. Ako vieme, čím vyššie sa dostane, tým redší vzduch ho obklopuje. Čím je vzduch redší, tým slabšie tlačí na steny balóna, a preto sa balón stále viac a viac rozťahuje, až to napokon jeho steny nevydržia a praskne.

A teraz si predstavme, že tkanivo obklopujúce naše kĺby je ako balón. Stúpajúci atmosférický tlak, ktorý bude pôsobiť na kĺby zvonku bude brániť tkanivám, aby sa rozpínali. To je situácia počas teplých slnečných dní, kedy je atmosférický tlak vyšší. Častokrát však tlak pred nastávajúcou zmenou počasia poklesne, a tu sa uplatní teória rozpínania sa balóna.

Zdravý kĺb ale za normálnych okolností neobsahuje vzduch. Problém majú preto hlavne pacienti s artritídou, ktorí v postihnutom kĺbe môžu mať prítomné plyny. Pri poklese tlaku dôjde vo vnútri kĺbu k ich rozpínaniu. Zvýšené napätie podráždi receptory pre bolesť a predpoveď počasia môže začať.

Svoju teóriu majú aj neurológovia.

Nervové vlákna v tele môžeme rozdeliť na tie, ktoré vedú informácie rýchlo, a tie ktoré sa až tak veľmi neponáhľajú. Chladné počasie spomalí vedenie rýchlych informácii, čím sa relatívne zvyšuje vedenie informácii pomalými vláknami. Práve tieto vlákna sú zodpovedné za sprostredkovanie pocitu bolesti. Podľa tejto teórie je preto u precitlivených ľudí práve pokles teploty spúšťačom bolesti.

Dá sa pred bolesťou utiecť?

Predstava presťahovania sa na Floridu za stabilnejším počasím je ideálna. V konečnom dôsledku však nie je riešením. Bolesť totižto nezaujíma, kde žijeme. Nájde si nás kdekoľvek. Zmeny atmosférického tlaku sú prítomné aj v krajinách so stabilnejším počasím, ako je napríklad Florida.

Čítajte aj: 6 mýtov o bolestiach kĺbov a artróze!