Prvá pomoc pre pamäť

Dobré správy. Mozog je do určitej miery plastický. To znamená neustále v ňom prebiehajú určité zmeny. A to môžeme využiť v náš prospech.

Nevyhovujúca pamäť tým pádom nemusí byť definitívny stav. Existuje niekoľko možností ako si vylepšiť pamäť, resp. zastaviť jej zhoršovanie.

Keď to nie je vážne. Ak netrpíte žiadnym ochorením a problém s pamäťou vás viac či menej otravuje, je najvyšší čas pozrieť sa bližšie na svoju životosprávu.

Mozog ako najvyššie riadiace centrum potrebuje rozmaznávať. Krokom číslo jeden pre podporu pamäte je strava ako kvalitné palivo pre mozgové bunky. Rovnako ako pri stravovaní myslíme na naše srdce, pľúca či svaly by sme nemali zabúdať ani na poklad v našej hlave.

Potraviny, ktoré by v nákupnom zozname nemali chýbať.

Avokádo. Predstavuje bohatý zdroj mononasýtených mastných kyselín – zdravých tukov. Tie znižujú hladinu LDL-cholesterolu („zlý“ cholesterol) a zvyšujú hladinu HDL – cholesterolu („dobrý“ cholesterol). Výsledkom je prevencia pred aterosklerózou – tuhnutím a zužovaním tepien. Zároveň je prevenciou pred cievnou mozgovou príhodou, ktorá v tom lepšom prípade iba poškodí určitú časť mozgu. Ďalšou dôležitou látkou v avokáde je folát – kyselina listová (vitamín B9). Nedávne štúdie poukazujú na fakt, že nízke hladiny tohto vitamínu v tele okrem iného zvyšujú riziko poruchy poznávacích funkcií mozgu. Podieľa sa na mnohých chemických reakciách v mozgu, a preto v tele nesmie chýbať v každom veku.

Čučoriedky. Je to koktejl antioxidantov pre naše telo. Sú to hlavne flavonoidy (vitamíny P), ktoré zlepšujú komunikáciu medzi nervovými bunkami a stimulujú ich regeneráciu. Znamená to, že s nimi si naša krátkodobá aj dlhodobá pamäť dokáže polepšiť.

Losos. Náš mozog obsahuje 60% mastných kyselín – stavebné kamene nevyhnutné pre správnu funkciu mozgu.  Obsahuje vysoké množstvo omega-3 esenciálnych mastných kyselín, ktoré sú pre mozgové bunky doslova ako teplý zimný kabát. Tvoria veľkú časť bunkových membrán, redukujú zápalové procesy, chránia nervové mediátory dôležité pre prenos informácií. K ďalším pre mozog super rybám patria napríklad sardinkysleď.

Tekvicové semienka. Hrsť týchto malých zázrakov predstavuje dennú dávku zinku. Minerálu, ktorý je dôležitý pre bunky v jednom z pamäťových centier nášho mozgu – hipokampus.

Oriešky – lieskové, vlašské, makadámové, kešu, pistácie či mandle. Všetky oriešky sú výborným zdrojom vitamínu E a  nenasýtených mastných kyselín. Oriešky si môžeme dopriať aj vo forme veľmi chutného arašidového masla.

Brokolica. Výborný zdroj vitamínu K. Obsahuje vysoké množstvo látok – glykozidov, ktoré spomaľujú odbúravanie dôležitého mediátoru v mozgu – acetylcholínu. Je dôležitou podmienkou pre tvorbu nových pamäťových stôp. Jeho nízke hladiny sú jednou  príčin vzniku Alzheimerovej choroby.

Paradajky. Obsahujú antioxidant – lykopén, ktorý pomáha chrániť pred škodlivými radikálmi, ktoré sa objavujú pri rozvoji demencie akou je Alzheimerova choroba.

Horká čokoláda. Obsahuje niekoľko prírodných stimulantov, vrátanie kofeínu ktorý zvyšuje koncentráciu a podporuje tvorbu endorfínov. Čokoláda, ktorá obsahuje min. 70 % kakaa, je obrovských zdrojom už spomínaných flavonoidov. Niektoré výskumy ukazujú, že flavonoidy z kakaa prenikajú do častí mozgu zodpovedných za schopnosť učiť sa.

Hudba ako liek

Hudba je častokrát hlboko spojená s osobnými spomienkami. Pri počúvaní niektorých skladieb sa nám z pamäte vynoria udalosti, ktoré sú s danou melódiou späté. Navyše obľúbené skladby môžu doslova upokojiť chaotickú mozgovú činnosť a umožnia sústredenie, ktoré je pre vytváranie spomienok veľmi dôležité.

Sila, akou hudba dokáže ovplyvniť našu pamäť, je prinajmenšom zaujímavá.

Bunky nášho mozgu neustále „iskria“. Na podobnom princípe ako rádiové stanice používajú frekvencie na to, aby preniesli informácie z jedného miesta na rôzne vzdialenosti, pracuje aj náš mozog. Tak ako si naladíme požadovanú stanicu s obľúbenou hudbou, mozog si  „naladí“ frekvenciu podľa stavu nášho vedomia.

Rozlišujeme päť druhov mozgových vĺn – alfa, beta, gama, delta a théta. Túto elektrickú aktivitu mozgu môžeme merať. Každá z hladín má špecifickú frekvenciu, ktorá sa meria v cykloch za sekundu (Hertz.)

Frekvenciu medzi 8-13 Hz sa označujeme ako alfa mozgové vlny. Je to stav tzv. bdelého odpočinku, ktorý sa vyskytuje napr. pri meditácii, v čase keď v priebehu dňa relaxujeme so zavretými očami. Nachádzame sa v ňom každý deň pri zaspávaní a zobúdzaní. Je to stav mysle medzi bdením a spaním. Je to optimálny čas na dosiahnutie výborných študijných výkonov, zvýšenie pracovnej produktivity a zlepšenie duševnej pohody a k posilneniu a regeneráciu všetkých životných funkcií.

Práve hudba dokáže stabilizovať naše mentálne, fyzické a emocionálne rozpoloženie a dosiahnuť stav hlbokej koncentrácie, kedy môžeme absorbovať obrovské množstvo nových informácii – alfa hladinu.

Baroková hudba od skladateľov akými sú napríklad Bach, Handel alebo Telemman sa pohybuje vo frekvenciách 50-80 úderov za minútu a pomáha navodiť stav hlbokej koncentrácie – hladinu alfa. Informácie, ktoré v tomto stave prijímame sa do pamäti zapisujú jednoduchšie a pritom veľmi pevne a spoľahlivo.

Čo si mám pustiť ?

Mozartova hudba, ktorá je v rytme okolo 60 úderov za minútu aktivuje pravú aj ľavú hemisféru mozgu. Simultánna aktivácia oboch polovíc mozgu maximalizuje schopnosť prijímať nové informácie, a teda učiť sa. Príkladom pamäť podporujúcej hudby je Mozartova sonáta pre dve piana v D dur.

Bachove suity pre sólové violončelo, sonáta Zima z Vivaldiho Štyroch ročných období sú taktiež skladby v tempe, ktoré spomalí náš mozog na hladinu alfa a vystupňuje našu kreativitu a intelekt na maximum.

Ďalší dôvod zacvičiť si.

Benefity cvičenia vyplývajú z jeho schopnosti redukovať inzulínovú rezistenciu, zápalové procesy a zo stimulácie uvoľňovania rastových faktorov. Sú to chemické látky, ktoré v mozgu podporujú rast nových krvných ciev a prežívanie nervových buniek.

Cvičenie pomáha lepšie zvládať stres, úzkosť a zlepšuje náladu. Všetko zo spomenutého vplýva aj na našu pamäť. A to výrazne.

Mnoho štúdií potvrdzuje, že ľudia ktorí pravidelne cvičia, majú väčší objem časti mozgu, ktorá zodpovedá za premýšľanie a pamäť.

Vitamíny a minerály potrebné pre správnu funkciu mozgu.

Vitamín B6, B12, B9 regulujú hladinu homocysteínu. Je to aminokyselina úzko spätá s Alzheimerovou chorobou. Vitamíny skupiny B znižujú „scvrkávanie“ mozgu – jav, ktorý sa bežne pozoruje u pacientov s demenciou.

Vitamín D. Nedostatok tohto vitamínu vedie k depresiám, nespavosti, náladovosti a únave. Podporuje rast buniek  celého tela vrátane mozgu.

Vitamín C v kombinácii s vitamínom E. Sľubná kombinácia vitamínov pre vylepšenie pamäte. Sú to nenahraditeľné antioxidanty, ktoré bránia zhromažďovaniu škodlivín poškodzujúcich mozog.

Železo. Je nevyhnutné pre správny vývoj mozgu a tvorbu mediátorov ako poslov správ. Jeho nedostatok u tehotných žien môže vyústiť v poruchy pamäte a učenia detí.

Horčík. Chráni mozog pred toxínmi. Teplom spracovávané jedlá obsahujú minimálne množstvo tohto vzácneho minerálu, preto je jeho deficit častý.

Cytamíny. Prírodné produkty izolované zo živočíšnych tkanív spolu s fyziologickou koncentráciou minerálov, vitamínov a stopových prvkov ľahko prijateľné organizmom. Zvyšujú adaptáciu tela na stres a napomáhajú normalizácii funkcii našich orgánov.

  • CEREBRAMIN. Obsahuje komplex bielkovín, ktoré priaznivo vplývajú na bunky v mozgu, pomáhajú zlepšovať pamäť, pozornosť a slúžia ako prevencia pred cievnou mozgovou príhodou. Je vhodným prípravkom pri problémoch s učením, pri demencii, nespavosti, duševných poruchách.
  • VASALAMIN. Je to bioregulátor ciev a komplex bielkovín, ktoré priaznivo účinkujú na cievnu stenu, upravujú hladinu cholesterolu. Predstavuje prevenciu pred aterosklerózou, zlepšuje prekrvenie orgánov čoho výsledkom je zlepšenie ich funkcie.
  • EPIPHAMIN. Bioregulátor autonómnej nervovej a endokrinnej sústavy. Upravuje hladinu hormónov, imunitu a krvotvorbu. Je výborným doplnkom pre podporu mentálneho zdravia a pohody.

Žiadne komentáre

Odoslať komentár