Čo je to dyslexia?

„Dys“ znamená „problém“ a „lexia“ znamená „slovo“, teda dyslektik je osoba, ktorá má problém so slovami. Postihuje milióny ľudí na celom svete. Približne 5 až 17% svetovej populácie je diagnostikovaných s určitým stupňom dyslexie. Vzniká pri zhoršenej schopnosti mozgu „preložiť“ symboly získané zrakom do zrozumiteľného jazyka.

Dyslexia je celoživotnou poruchou, avšak jednotlivec môže mať počas života s pribúdajúcim vekom meniace sa ťažkosti či obmedzenia. Je bežné, že aj keď má dyslektické dieťa v škole veľké problémy s učebnými osnovami, môže mať záujem o športové či mimoškolské aktivity. Mimoriadne dôležitým aspektom je tiež hojné povzbudzovanie dieťaťa, aby dokázalo prekonať nízke sebavedomie.

Všeobecné povedomie o tejto poruche čítania a tiež adekvátna pomoc nie sú dostupné v dostatočnej miere.

Fakty a štatistické údaje o dyslexii

Dyslexia je najviac rozšírenou poruchou učenia, ktorá celosvetovo postihuje minimálne 1 dieťa ž 10, čo predstavuje približne 700 miliónov detí. Dyslexia postihuje rovnako chlapcov ako i dievčatá a rovnakým podielom deti vo všetkých etnických či socioekonomických skupinách.

Ak sa dyslexia neodhalí už v druhej triede, z dyslektických detí vyrastú dyslektickí dospelí, ktorí majú už minimálnu šancu na odstránenie poruchy alebo získanie zručností ako túto poruchu kompenzovať. Z toho vyplýva veľký význam skorej diagnostiky a intervencie, obzvlášť preto, že až 90% z nich pri správnom vedení môžu byť vzdelávané v bežných triedach a tiež z dôvodu prevencie pretrvávania dyslexie v dospelosti.

Aj Albert Einstein, Alexander Graham Bell, Thomas Edison, Winston Churchill, Benjamin Franklin, Wolfgang Amadeus Mozart a John Lennon boli mimoriadne inteligentní dyslektici.

Aké sú príčiny vzniku dyslexie?

Podpora pre nervové bunky

a prekrvenie mozgu!

Najčastejšie príznaky dyslexie sú:

Niektoré deti majú v škole na začiatku zdanlivo menej problémov s učením jazyka, ale postupne s pribúdajúcou náročnosťou učiva (gramatika, porozumenie písanému textu) sa rozvíjajú aj nové príznaky dyslexie.

Pridružené poruchy učenia

Ako sa dyslexia diagnostikuje?

Skoré terapeutické zasiahnutie je v prípade dyslexie mimoriadne efektívne.

Keď sa u dieťaťa objavia prvé známky poruchy čítania alebo písania (zväčša to býva v období medzi materskou školou a druhou triedou základnej školy) je dôležité najskôr vylúčiť iné zdravotné problémy, napr. organické poruchy sluchu, zraku a ADHD (hyperkinetická porucha). Možno tiež zmeniť metódy a prístup učiteľa a počkať, či sa schopnosť učenia sa upraví.

Ak problém pretrváva aj naďalej, je na mieste hĺbkové posúdenie stavu dieťaťa. Všetky problémy dieťaťa pri výuke a tiež aj všetky pedagogické zásahy by mali byť prediskutované s jeho učiteľom a tiež so školským poradcom (psychológom alebo pedagogickým poradcom).

Dieťa býva odoslané k psychológovi so zameraním na poruchy učenia alebo aj špecificky na dyslexiu k samotnej diagnostike – väčšinou metódou série testov a vyšetrení na potvrdenie diagnózy dyslexie, napr.:

Rovnako aj rodinní príslušníci dieťaťa musia prejsť psychologickým vyšetrením, aby sa dôkladne zistila rodinná anamnéza – najmä s cieľom zistiť, či dieťa zaostáva v škole kvôli dyslexii, alebo je tam ešte skrytý iný problém.

Podpora pre nervové bunky

a prekrvenie mozgu!

Aká je liečba dyslexie?

Dyslexia je celoživotný stav. Prvým krokom k úspešnej liečbe je jej skoré odhalenie a odborná intervencia sprevádzaná multisenzorickým prístupom k učeniu a emocionálnou podporou.

Čim skôr je dyslexia u dieťaťa diagnostikovaná, tým jednoduchšie je pre terapeuta mu pomôcť. Pri správnom terapeutickom a pedagogickom vedení dokáže dyslektické dieťa prekonať prekážky a mať dobrú kvalitu života. Takéto vedenie prebieha vo viacerých fázach.

1.  Multisenzorický prístup

Pomôcť dyslektickému dieťaťu pri učení je možné práve vďaka multisenzorickému prístupu – preberané učivo musí byť rozčlenené na menšie časti, ktoré sa preberajú nie prostredníctvom textu, ale cez iné zmyslové vnemy – dotyk, čuch a zvuk.

Napríklad pri písmená sa dieťa učí cez ich zvuk (hlásku) – učiteľ  vysloví hlásku a úlohou dieťaťa je napísať písmeno.

2.  Emocionálna podpora od učiteľa / pedagogického poradcu

Dieťa s dyslexiou potrebuje podporu terapeuta (psychológa) a učiteľa aby dostalo čo možno najintenzívnejšiu pomoc pri učení na to, aby v tempe učenia sa a osvojovania si preberanej látky nezaostávalo za svojimi spolužiakmi.

Je nevyhnutné mať na pamäti, že dyslexia neznamená nezáujem učiť sa nové veci, ale len prekážku, na prekonanie ktorej dieťa potrebuje pomoc okolia a viac času na dokončenie zadaní, domácej úlohy a zapísanie si poznámok. Často im v učení sa pomáhajú audiovizuálne materiály, nahrané texty kníh a poznámok a zaznamenávanie si poznámok do počítača namiesto písania rukou.

3.  Technologické pomôcky

V súčasnosti sú na trhu dostupné viaceré technické pomôcky, ktoré dyslektikom pomáhajú pri čítaní, písaní, matematike a organizovaní si času,  napr.:

Livescribe Smartpen je pero, ktoré nahráva audiozáznam prednášanej látky a tak uľahčuje dieťaťu spisovanie poznámok a následne aj samotné učenie sa.

Dragon Naturally Speaking pre PC a Dragon Dictate pre Apple Mac je softvér rozpoznávajúci hlas, ktorý nahráva rozprávaný text a zaznamenáva ho priamo do písomnej podoby na obrazovku počítača.

Aby boli technologické vymoženosti nápomocné používateľovi s dyslexiou, mali by uľahčovať čítanie, učenie sa, zaznamenávanie poznámok, správne hláskovanie a písanie.

4.  Podpora rodičov

Rodičia dyslektického dieťaťa ho môžu podporovať všetkými možnými spôsobmi, aby z neho vyrástol samostatný a kariérne úspešný jedinec. Toto sú niektoré užitočné rady pre rodičov:

Aké sú komplikácie dyslexie?

1. Obmedzená schopnosť prispôsobiť sa a stavy úzkosti

Ľudia trpiaci dyslexiou často pri akademických ale i každodenných povinnostiach nie sú schopný podávať rovnaký výkon – úlohy, ktoré dnes dokážu urobiť s prehľadom im zajtra môže robiť veľké problémy. V zadaných úlohách robia chyby, ktoré sa taktiež môžu meniť, z čoho bývajú zmätení. Z toho plynie, že je prirodzené, keď dyslektik počas dňa prežíva častejšie stavy úzkosti ako ostatní.

2. Sociálne a emocionálne problémy

Dyslektici bývajú po sociálnej a emocionálnej stránke menej vyspelí než ich rovesníci – napríklad v určitých spoločenských situáciách nereagujú adekvátne a ich okolie sa cíti trápne. Častokrát preto trpia malým sebavedomím a priatelia (či spolužiaci) im nerozumejú.

V každodenných situáciách, v ktorých je práve jazyk dôležitým vyjadrovacím prostriedkom, sa dyslektici cítia obmedzení v utváraní pevných emocionálnych a sociálnych väzieb. Taktiež častejšie trpia depresiami, pocitmi frustrácie a hnevu zapríčinenými ich zníženou schopnosťou „zapadnúť“ medzi ostatných ľudí a splniť ich očakávania.

Biologicky aktívne doplnky výživy pre mozog, pamäť a koncentráciu!  – LINK

Podpora pre nervové bunky

a prekrvenie mozgu!