Zdravotné aspekty porúch učenia

Termín „poruchy učenia“ zahŕňa široké spektrum porúch, ktorých spoločným znakom je odlišné prepojenie nervových dráh v mozgu postihnutých jedincov v porovnaní so zvyškom populácie. Toto abnormálne prepojenie vedie k problémom v oblasti čítania, písania, hláskovania slov, uvažovania a usporiadania informácií.

Často paradoxne sú práve títo ľudia s poruchami učenia omnoho bystrejší ako ich rovesníci. Ak sa porucha učenia odhalí dostatočne včas, pri správnom pedagogicko-psychologickom vedení a s podporou rodiny dokáže dieťa úspešne ukončiť školské vzdelanie. Zhodnotenie ich schopností a dôsledné vyšetrenie na výskyt porúch učenia im pomôže pri rozhodovaní o ich budúcom kariérnom smerovaní a privedie ich k úspešnému životu.

Typy porúch učenia:

Poruchy učenia sú typicky zatriedene podľa jednotlivých akademických zručností:

  • dyslexia – porucha čítania. Dyslektici majú problém pri odlišovaní písmen a slov, chápaní fráz a viet, nedokážu plynule čítať a môžu mať problém pri rozvíjaní slovnej zásoby
  • dyskalkúlia – porucha počítania. Sprevádzajú ju problémy pri memorovaní a zoraďovaní čísel, jednoduchých matematických úlohách, počítaní a tiež pri určovaní hodín.
  • dysgrafia – porucha písania. Obmedzená schopnosť písať i opisovať písmená, slová, hláskovať slová, naučiť sa technicky správny rukopis.
  • dyspraxia – porucha motoriky. Typickými znakmi sú problémy koordinácie „oko – ruka“, problémy pri udržiavaní rovnováhy a pri rozvíjaní manuálnej zručnosti.
  • afázia – porucha chápania reči. Neschopnosť chápať hovorenú reč často sprevádzaná aj poruchou chápania čítaného textu.
  • centrálna porucha sluchu – problémy pri chápaní písaného a hovoreného slova.
  • centrálna porucha zraku – problémy pri čítaní textu, porozumení máp, symbolov a obrázkov.
Príčiny vzniku porúch učenia

Poruchy učenia môžu vznikať pri problémoch počas gravidity a pôrodu, alebo môžu byť spôsobené úrazovými dejmi – napríklad následkom poranenia hlavy v detstve. Ďalším faktorom môže byť dedičnosť – niektoré poruchy učenia sa v rodine vyskytujú opakovane. Podvýživa (alebo nesprávna výživa chudobná na nutrične bohaté potraviny) a vystavenie sa toxickým látkam – napr. olovu, môže takisto viesť k poruchám učenia. Presná príčina vzniku porúch učenia však doposiaľ nebola stanovená. Väčšina prípadov porúch učenia sa objaví bez jednoznačného vyvolávajúceho faktora.

Fakty o poruchách učenia
  • Poruchy učenia sa vyskytujú v niektorých rodinách opakovane, čo poukazuje na prítomnosť možnej genetickej predispozície.
  • Diagnostika porúch učenia u dieťaťa vyžaduje spoluprácu tímu špecialistov vrátane učiteľa, školského poradcu, psychológa, pediatra a rodiča.
  • Viac ako polovica porúch učenia je diagnostikovaných, keď je dieťa v prvej až štvrtej triede.
  • Deti s poruchami učenia sú kvôli svojej odlišnosti v kolektíve častejšie šikanované.
  • 12 až 26% žiakov s poruchou učenia dosiahne priemerné alebo nadpriemerné výsledky v testovaní ich matematických zručností a schopností čítať, v porovnaní s 50% ich rovesníkov. 7 až 23% percent žiakov s poruchou učenia v týchto testoch dosiahne podpriemerné výsledky, v porovnaní s 2% ich rovesníkov.
  • Poruchy učenia si nemožno pliesť s poruchami vývinu dieťaťa alebo s intelektuálnym postihnutím. Ľudia s poruchami učenia môžu mať mimoriadne vysoké inteligenčný kvocient.
  • Riziko vzniku demencie je vyššie u ľudí s poruchami učenia v porovnaní s ich rovesníkmi.
  • Približne 10 až 15% ľudí s poruchami učenia má prejavy správania s prvkami agresivity voči sebe alebo svojmu okoliu.
  • Neexistuje liečba porúch učenia. Vyžadujú celoživotnú podporu a budovanie zručností, ktoré umožňujú jednotlivcom sa zaradiť do spoločnosti. Z hľadiska vzdelávania vyžadujú špeciálny prístup, najmä prispôsobením podmienok písomiek, testov, zápočtov a skúšok.
  • Tretina rodičov detí s poruchami učenia uvádza, že kvôli tejto poruche ich dieťaťa sa cítia izolovaní, úzkostní, pesimisticky naladení. Taktiež sa u nich objavujú pocity viny.
  • Pocity úzkosti, depresie a samovražedné myšlienky sa u ľudí s poruchami učenia vyskytujú dvakrát častejšie ako u zvyšku populácie.
  • Rodičia môžu poskytnúť podporu svojmu dieťaťu s poruchou učenia tak, že pochopia jeho slabé a odhalia jeho silné stránky a cielenou pomocou v problematických oblastiach.

Úloha gramotnosti a vzdelania v prevencii demencie

Podľa najnovších výskumov práve gramotnosť a vzdelanie majú potenciál fungovať preventívne pred vznikom demencie.

Martin Prince a kolektív autorov z Psychiatrického inštitútu pri King’s College v Londýne vo svojej kohortovej štúdii skúmali výskyt a úmrtnosť na demenciu v krajinách s populáciou so stredne vysokým príjmom. Táto štúdia bola najrozsiahlejšia v rámci svojho druhu a autori ju publikovali v roku 2012 v časopise Lancet.

V tejto štúdii boli zahrnutí ľudia starší ako 65 rokov žijúci v mestských oblastiach štátov Kuba, Dominikánska republika, Mexiko, Venezuela, Peru a Čína, spolu približne 12 800 jednotlivcov.

Získavané informácie zahŕňali vek, dosiahnutú úroveň vzdelania, pohlavie, gramotnosť, vybavenie domácnosti, pracovné zaradenie a úmrtnosť. Tieto informácie boli následne použité na analýzu incidencie demencie a možného preventívneho účinku vzdelania a gramotnosti.

Závery štúdie potvrdili, že incidencia demencie v populáciách so stredne vysokým príjmom je takmer rovnaká ako v krajinách s vyšším príjmom obyvateľov. Autori vyzdvihujú predovšetkým fakt, že vzdelanie poskytuje významnú ochranu pred vznikom demencie (tak v rozvojových ako aj v rozvinutých krajinách.

Staršie štúdie, ktoré k pacientom pristupovali cestou populárneho Diagnostického a štatistického manuálu mentálnych porúch (zaužívaného a populárneho v západných krajinách) preukázali, že výskyt demencie môže byť významne vyšší v populácii krajín s nízkym a stredným príjmom v porovnaní s krajinami kde žije populácia s vyšším príjmom.


Ako prehlásil profesor Martina Prince: „Naše štúdie poskytujú dôkazy potvrdzujúce tzv. hypotézu kognitívnej rezervy, podľa ktorej kvalitnejší rozvoj mozgu v mladšom veku zmierňuje prejavy neurodegeneratívnych procesov vo veku vyššom.

Podľa našich zistení stimulujúce vplyvy v ranom veku ako napr. vzdelávanie, proces učenia sa, získavanie zručností v čítaní na písaní majú zrejme mimoriadne významný vplyv na znižovania riziku vzniku demencie v séniu.“ Ďalej dodáva: „Vysoký výskyt demencie v nízko rozvinutých krajinách nám pripomína, že stojíme tvárou v tvár celosvetovej epidémii a je nutné aby sme sa zamerali práve na jej prevenciu.“

V úvode štúdie mali ľudia postihnutí demenciu trikrát vyššie riziko úmrtia v porovnaní s populáciou bez demencie. Štúdia taktiež odhalila, že výskyt demencie súvisí s narastajúcim vekom a nízkou úrovňou dosiahnutého vzdelania, taktiež je vyšší v ženskej populácii. Profesné zaradenie nemá žiadny súvis s výskytom demencie.

Z uvedeného vyplýva, že vzdelanosť a gramotnosť sú ochranné faktory pred rozvojom demencie. Ako tvrdia špecialisti:  „Protektívny efekt vzdelania sa rozširuje aj na oblasti, kde mnoho starších ľudí má len minimálne, prípadne dokonca žiadne formálne vzdelanie, a gramotnosť predstavuje ďalší doplnkový benefit. Tieto zistenia podporujú tvrdenie, že kognitívna rezerva má potenciál zmierňovať neurodegeneratívne procesy v mozgu vo vyššom veku.“

Dyskalkúlia

Dyskalkúliaporucha učenia sa matematiky postihuje približne 5% svetovej populácie. Je klasifikovaná aj Svetovou zdravotníckou organizáciou, rovnako ako aj v rámci Diagnostického a štatistického manuálu mentálnych porúch, napriek tomu ju však veľa profesionálov (vrátane učiteľov alebo psychológov pracujúcich s deťmi) neuznáva alebo nepozná.

Život s dyskalkúliou 

Ak trpíte dyskalkúliou, zasahuje hlboko do všetkých aspektov vášho života, najmä preto, lebo matematika je omnoho cennejšia zručnosť než schopnosť pracovať s jazykom (ktorá je postihnutá pri dyslexii).

Deti s dyskalkúliou často vyrastajú s pocitom, že sú hlúpe – často aj preto, že to často počúvajú od rodičov alebo učiteľov. Mávajú ťažkosti so zapamätávaním násobilky, so sčítaním a odčítavaním, často im čísla ako také nedávajú žiadny zmysel. Nedokážu stanoviť čas podľa ručičkových hodiniek, zaviazať si šnúrky alebo čítať noty.

Úspešné absolvovanie písomiek z matematiky je pre žiakov postihnutých dyskalkúliou mimoriadne náročné, niekedy až nemožné. Aj dospelí s dyskalkúliou každodenne čelia mnohým výzvam – nesprávne si zapíšu telefónne číslo, zabúdajú dôležité dátumy a termíny či nedokážu spočítať peniaze. Aj nákup potravín môže byť problémom, v obchode sú nútení sčítavať kalkulačkou alebo majú problém pri platení s platobnou kartou pri zadávaní PIN.

Ako však povedal Albert Einstein:

„Netrápte sa nad svojimi problémami s matematikou. Môžem vás ubezpečiť, že moje sú väčšie.“

Symptómy dyskalkúlie 

Dieťa s dyskalkúliou môže mať jeden alebo viacero z nasledovných symptómov:

  • normálne alebo rýchle učenie sa jazykov – dieťa dobre pracuje s hovoreným jazykom, bezproblémovo sa učí čítať a písať, dokonca sa venuje poézii a recitovaniu. Niekedy majú aj mimoriadne vyvinutú vizuálnu pamäť so schopnosťou si zapamätať písomný text, iní sú zas talentovaní v oblasti vedy (pokiaľ nevyžaduje matematické zručnosti), geometrie či kreatívnych umení.
  • nesprávne zapamätávanie si mien, malá schopnosť spájať mená a tváre, zámena mien začínajúcich na rovnaké písmeno
  • nedostatočné porozumenie abstraktných pojmom ako čas a smer. Neschopnosť zapamätať si rozvrhy a sledovať čas. Postihnutí stále niekam meškajú.
  • nekonzistentné výsledky pri počítaní matematických príkladov, problémy so súčtami, odčítaním, násobením a delením. Neschopnosť počítať v duchu, zlé schopnosti hospodáriť s peniazmi a s kreditnými kartami, nesprávny menežment financií často sprevádzaný strachom z peňažnými transakciami.
  • množstvo chýb alebo zámen pri písaní, čítaní alebo spomínaní si na čísla (napr. telefónne)
  • neschopnosť pochopiť a osvojiť si základné matematické princípy – sčítavanie, odčítavanie, násobenie, delenie, jednoduché vzorce. Bezprostredne po vysvetlení problematiky môžu byť schopní matematický problém vyriešiť, avšak pri novom zadaní sú neúspešní.
  • neschopnosť porozumieť mechanickým procesom
  • problémy s vizualizáciou – nedokážu si predstaviť napr. čísla na ciferníku hodín, polohu štátov, oceánov alebo ulíc na mape. Kvôli týmto deficitu majú tendenciou sa ľahko stratiť v neznámom teréne, majú zlý orientačný zmysel, často strácajú veci či pôsobia ako permanentne „duchom neprítomní“.
  • problémy s pochopením hudby, neschopnosť prečítať notový záznam a naučiť sa hrať na hudobnom nástroji
  • zlá pohybová koordinácia, neschopnosť naučiť sa tanečnú choreografiu alebo cvičiť aerobik (neschopnosť skoordinovať sa pri rýchlo sa meniacich smeroch pohybu)
  • obmedzená schopnosť zaznamenávať a sledovať skóre počas spoločenských hier, zabúdajú, kto je počas hry „na rade“, výrazne limitovaná schopnosť strategicky plánovať – napr. pri šachu.
Príčiny vzniku dyskalkúlie

Zdá sa, že výskyt dyskalkúlie je spojený s istou rodinnou záťažou, pravdepodobne na genetickom podklade, podobne ako je to i pri dyslexii. Navyše, dyslexia a dyskalkúlia sa v niektorých rodinách vyskytujú spolu. Ľudia trpiaci dyskalkúliou, podobne ako tí s dyslexiou, môžu byť obdarený mnohými zručnosťami v iných oblastiach. Je to podobné, ako keby sa ich mozog sám „preprogramoval“ tak, aby vykompenzoval chýbajúce matematické schopnosťami. Dokážu nachádzať netradičné cesty riešenia každodenných problémov.

Aj mnoho známych osobností patrí medzi ľudí s dyskalkúliou – napríklad speváčka Cher.

Pomoc deťom s dyskalkúliou

Deti s dyskalkúliou sa vyhýbajú matematickým úlohám – len zriedkavo žiadajú o pomoc učiteľa, spolužiakov či rodičom. Rodičia musia prevziať iniciatívu aby sa uistili, že sa dieťa v škole zapája a hodiny matematiky sú preňho prínosné.

Matka mladého dievčaťa v Amerika nahrávala dcére hodiny matematiky na diktafón, aby si mohla doma pomaly vo svojom tempe opakovane prechádzať preberané učivo. Taktiež sa porozprávala s učiteľmi, aby spoločne našli riešenie, ako dcére poskytnúť potrebnú pomoc pri učení. Nanešťastie mnohí učitelia ešte aj v dnešnej dobe reagujú neveriacky – sú presvedčení, že dieťa poruchu učenia nemá, myslia si, že dieťa sa nechce učiť matematiku alebo má z nej strach. To, že sa dieťa hodín matematík bojí alebo že počas nich vyrušuje, je len štandardnou reakciou žiaka s poruchou učenia. Tá sa stáva ešte intenzívnejšou vtedy, keď cíti tlak a opakovane nedokáže urobiť (vypočítať) niečo, čo ostatní žiaci považujú za triviálne.

7 spôsobov, ktorými písanie rukou zlepšuje funkcie mozgu

V súčasnej dobe moderných technológii, smartfónov a notebookov nie je prekvapujúce, že mnohé deti lepšie a radšej pracujú s klávesnicou, než s perom. Niekoľko štátov USA už vypustilo písanie rukou zo svojich osnov a deti používajú výhradne počítače na písanie poznámok. Tento postup má viacero výhod – žiaci si poznámky napíšu rýchlejšie a môžu ich vzájomne zdieľať, prípadne si dohľadať potrebné informácie, ak je to nutné. Avšak viacero aktuálnych štúdií preukázalo, že existuje viacero dôvodov, prečo je práve písanie rukou lepšou alternatívou. V tomto článku Vám ponúkame sedem z nich:

Zlepšuje kognitívne funkcie

Písanie rukou je významný nástroj rozvíjania kognitívnych funkcií u detí. Viaceré štúdie dokázali, že deťom, ktoré sa učia písať písmená a tvary rukou, sa darí lepšie ako tým, ktoré pri písaní využívajú technologické vymoženosti. Na rozdiel od ťukania do klávesnice, písanie rukou vyžaduje kombináciu vizuálnych, motorických  a kognitívnych funkcií,  ktoré sú integrálnymi zložkami procesu učenia, bez ohľadu na vek žiaka. Tréning písma nielen učí deti správne tvary písmen, ale taktiež má potenciál zlepšovať ich vyjadrovanie a formuláciu myšlienok. Tieto benefity sa nevzťahujú len na deti – aj ako dospelý môžete zlepšiť svoje písmo a tým rozvinúť svoje kognitívne schopnosti.

Zlepšuje sústredenie sa

Písanie rukou stimuluje špecifickú časť mozgu nazývanú retikulárny aktivačný systém. Tento systém funguje ako „filter“ všetkých zmyslových vnemov, ktoré dostávame z okolia – rozhoduje, ktoré z vnemov a informácií sú pre nás dôležité a ktoré môžeme ignorovať. Tréning písma stimuluje práve túto oblasť mozgu a tým zlepšuje schopnosť sústrediť sa na konkrétnu úlohu a minimalizuje faktory okolia, ktoré sú pre nás rozptýlením.

Posilňuje pamäť

V sérii experimentov, ktoré vykonali vedci z odboru psychológie z Kalifornskej univerzity v Los Angeles, rozdelili študentov do dvoch skupín – študenti v prvej skupine používali na zaznamenávanie poznámok laptop, zatiaľ čo študenti z druhej skupiny písali poznámky klasicky rukou do zošita. Zistili, že tí, ktorí si poznámky zaznamenávali do laptopu, ich len mechanicky zapisovali s minimálnou pozornosťou venovanou samotným informáciám, kým študenti z druhej skupiny boli schopní venovať pozornosť zaznamenávanej látke a zapamätať si viac učiva. Záverom tejto štúdie teda je, že písanie rukou jednoznačne uľahčuje proces učenia na viacerých úrovniach a je mimoriadne účinnou metódou zapamätávania si informácií. Toto funguje tak u mladých študentov, rovnako ako aj u seniorov, ktorým sa preto odporúča, aby si viedli diár alebo denník, čím si zlepšia pamäť a posilnia bystrú myseľ.

Udržuje bystrú myseľ aj vo vyššom veku

S narastajúcim vekom klesá fyzická a psychická výkonnosť. Je to prirodzený proces sprevádzajúci starnutie a aj keď ho nedokážeme úplne zvrátiť, stále existujú viaceré metódy, ktoré spomalia jeho progresiu. Vedci z Univerzity v Edinburgu skúmali vplyv intelektuálnej stimulácie na proces chápania a pamäť. Preukázali, že seniori, ktorí sa pravidelne venovali intelektuálne stimulujúcim aktivitám, si udržali bystré uvažovanie, úsudok a kognitívne schopnosti. Písanie rukou a tréning písma sú považované za efektívne mentálne cvičenie pre seniorov, ktoré udržuje bystrú myseľ, zvyšuje mieru sústredenia a pozornosti.

Zlepšuje kreativitu

Proces kreativity vyžaduje analytické zručnosti, chápanie, dobrú pamäť a náhľad. Písanie rukou nie je len o štýle písma – okrem toho podporuje hlboké chápanie predmetu a organizované odkomunikovanie témy. V posledných rokoch vedci skúmajúci kognitívne procesy a neurologické procesy predložili dôkazy o jednoznačnom prepojení medzi kreativitou a písania rukou. Psychológovia z Washingtonskej univerzity skúmali žiakov, aby stanovili rozdiely v ich práci pri písaní slohu rukou do zošita verzus písaní slohu do laptopu. Zistili, že tí žiaci, ktorí sloh písali do zošita tvorili viac slov v kratšom čase v porovnaní so žiakmi, ktorí písali do laptopu. U starších detí sa pri testovaní neuronálnych procesov v mozgu potvrdilo až prekvapivo silné prepojenie medzi písaním rukopisu a tvorbou nápadov, ktoré vedci pripisujú aktivácii špecifickej neuronálnej dráhy.  Pri analýze písma navyše dokázali, že tie deti, ktoré majú krajšie písmo, majú aj lepšiu mieru aktivácie tých častí mozgu, ktoré sú priamo spojené s procesom kreativity.

Zlepšuje odhad a schopnosť tvorby logického sledu

Schopnosť odhadu a tvorby logického sledu udalostí sú zásadné zručnosti, bez ktorých by nám robili problém aj tie najjednoduchšie úlohy. Napríklad jedinec, ktorý nie je schopný porozumieť logickému sledu udalostí, by len ťažko porozumel jednoduchému príbehu so svojim úvodom a záverom – naopak, príbeh by bol pre nich len zmesou viet s nezrozumiteľným dejom. Keďže aj každé písmeno abecedy v písanom texte musí byť napísané v špecifickom slede jednotlivých krokov, tréning rukopisu pomáha rozvíjať túto zručnosť. Rovnako zlepšuje odhad priestoru, keďže samotné písmo vyžaduje pravidelnú veľkosť písmen a dodržiavanie rovnakých medzier medzi slovami.

Upokojuje

Každé jedno písmeno v slove, rovnako ako každé slovo vo vete vyžaduje určitú mieru zručnosti a koordinácie. Množstvo komplexných motorických a vizuálnych funkcií, ktoré vyžaduje tréning rukopisu, je skutočne prekvapivý. Veľa ľudí tiež považuje písanie rukou za upokojujúce, až takmer očistné, niektorí sa mu venujú ako forme umenia, cez ktoré hľadajú cestu sebarealizácie.